Po svadobnom obrade nasleduje tradične svadobná hostina.

Tá sa môže konať buď u niekoho doma (u nevestiných alebo ženichových rodičov a pod), alebo môže prebiehať v známej vopred dohodnutej reštaurácií (čo je samozrejme najjednoduchšie), kde si snúbeci s manažérom reštaurácie dohodnú podávané svadobné menu. Záleží aj na ročnom období – v lete prichádzajú do úvahy terasy, záhrady či voľné priestranstvá.
Stoly na svadobnej hostine by mali byť vkusne upravené a ozdobené kvetmi, prípadne sviečkami, či inými dekoračnými materiálmi.

Zoznam hostí by mal byť tak dlhý, ako dovolí peňaženka, ale záleží aj na tom, koľko majú snúbenci blízkych ľudí, ktorých by chceli na svadbe mať. Všeobecne platí, že máme mnoho priateľov, nie všetci však musia byť účastníci našej svadby, tým potom stačí poslať svadobné oznámenie. Skutočný počet hostí, ktorí sa na svadbu skutočne dostavia,  je možné zistiť požiadavkou návratky, ktoré by malo byť súčasťou svadobného oznámenia.

Čo sa zasadacieho poriadku týka, mali by sa dodržiavať isté tradičné pravidlá. Nevesta so ženíchom vždy sedí uprostred stolu. Vedľa nevesty potom sedí otec a matka ženícha, vedľa ženícha potom matka a otec nevesty (občas sa rodičovské páry premiešajú pre lepšie zoznámenie členov novej spoločnej rodiny). Vedľa ženíchovej matky sedia svedkovia, prarodičia a súrodenci novomanželov. Každé miesto by malo byť patrične označené menovkou, aby sa zamedzilo prípadným zmätkom.

V priebehu svadobnej hostiny sa dodržiava niekoľko tradičných svadobných zvykov, ako je rozbíjanie tanierov, spoločné jedenie polievky, slávnostná reč (prvú prednesie otec nevesty), únos nevesty, poznávanie nevesty podľa nohy a napríklad aj hádzanie svadobnej kytice.



„Všetky tieto povery a zvyky nájdete v sekcií Svadobné povery.“